reklama

Zabudnime na lanovku, postavme si radšej vzdušné zámky.

Napadá mi také, celkom dobré tvrdenie. Keď raz načnete tému, tak ju rozvíjajte. Nech sa páči, pokračovanie k lanovke. Táranie o tom, ako sa niečo nedá alebo čo je dôležitejšie, ma nebaví. Preto pár vecí, ktoré do dnes nezazneli.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Na úvod jeden fakt. Do dnes neexistuje feasibility study alebo po našom štúdia uskutočniteľnosti, realizovateľnosti, ... . Čokoľvek s veľa číslami a obrázkami. To čudo, ktoré povie aké fasa, či nefasa je mať lanovku a to naokolo. Participoval som na mnohých podobných v priemysle. Nikdy ich neexistencia však neznamenala prestať myslieť a diskutovať o danej veci. Štúdiu na lanovku sme už mohli zadávať, keby ...

Môj pohľad na lanovku som uviedol v predošlom blogu. Dnes skúsim trochu o peniazoch. Tie predsa zaujímajú každého. Nikto sa nezamýšľal nad ekonomickými „možnosťami“ lanovky, keď by ju mesto chcelo postaviť. Rovnako nikto nepokladal lanovku za nástroj. Za nástroj, ktorý okamžite a aj dlhodobo môže mestu prinášať dodatočné zdroje resp. aktíva.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Situácia je po hlasovaní v mestskom zastupiteľstve taká, že stredisko nemá hodnotu. Dokonca by mesto mohlo diskutovať o jeho lacnej kúpe. V Rakúsku je to vcelku bežné a funguje to. Ale nie o tom som chcel. Berte to len ako nepodstatnú vsuvku do diskusie.

Posledný mesiac sa len diskutuje o tom, ako lanovku nepostaviť. Ako to má byť PPP projekt. Ako si to má stredisko postaviť samo. Ako máme hľadať investora. Ako to nemá stavať mesto. Nie je náhodou situácia, keď stredisko vlastní súkromník a „cestu“ vlastní mesto skvelým spôsobom spolupráce? Ako mesto sa nemusíme obávať straty lanovky vo forme podielu, lebo je len naša. No a hlavne čo bude robiť stredisko, ak nespustíme lanovku? Jednoducho aj mesto aj súkromník sú odsúdení na spoluprácu. Osobne vnímam pozíciu mesta ako výrazne výhodnejšiu. No a po skúsenostiach z minulosti je oddelenie majetku vcelku vítané.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak sa zamyslíme nad financiami, tak v prvom rade sa musíme pozrieť na vlastné príjmy mesta. Tam nájdeme množstvo možností, ktoré mesto má, ak chce postaviť lanovku pre tých zlých papalášov hore na kopci. Obrovská výhoda mesta je totižto v tom, že ono určuje pravidlá.

Tak ako by ste zainteresovali stredisko do výstavby lanovky? Nepredpokladám, že keď prídeme za nimi, tak zložia na stôl povedzme 50% sumy. Tak to asi nefunguje. Keby na to mali, asi si ju už postavia sami. A čo mesto? Má predsa Daň z ubytovania. Dnešná sadzba je 0,497€ za jedného ubytovaného turistu v Martine. Ročne vyberie Martin smiešnych zhruba 40 000€. Osobne nemám problém, aby táto daň bola v sume napríklad 3,50€ za prenocovanie špeciálne na Martinských holiach. Táto daň sa dá územne vyčleniť a preto je prvou voľbou pri hľadaní toho, čo môže priniesť lanovka a prečo by ju mohlo financovať napríklad mesto.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poviete si, čo je to 3,50€? V materiáloch na zastupiteľstvo sa deklarovala ubytovacia kapacita Martinských holí na 290 postelí (vážne len toľko?). V dnešnej dobe keď zavoláte na Hole počas zimnej sezóny, tak ubytovanie nezoženiete. Keď by sezóna trvala len 100 dní, tak počet prenocovaní je 29 000.

Čiže dnes je ročná naplnenosť strediska zhruba 30%. Na tejto úrovni nám počas 30 rokov pritečie do kasy 3,3 milióna EUR. Ak budeme zvažovať 3% ročnú infláciu, tak to bude 8,1 milióna EUR. Záver si urobte každý sám. Podotknem fakt, že pri posune na 50% by sme sa bez inflácie dostali na úroveň ca. 5,5 milióna EUR. A to mesto využilo len svoj prvý nástroj, ktorý má k dispozícii.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako inak sa dá lanovka pretaviť na mestské peniaze? Na tie reálne? V oblasti vlastných príjmov mesta ide najmä o daňové možnosti – daň z nehnuteľnosti alebo poplatok za rozvoj územia. Len poplatok za rozvoj územia sa môže pohybovať v desiatkach eur za m2 novostavby. Alebo poplatky ako napr. prenájmy, poplatky za komunálny odpad a pod. Možností je veľa. Poslanci a vedenie mesta by mali namiesto boja o moc skúšať hľadať cesty a argumenty ako sa dajú veci robiť a nie ako sa niečo nedá.

A poďme k ďalším možnostiam. Tieto zdroje (Daň z ubytovania) je možné vložiť alebo ich významnú časť, do fungujúcej OOCR (Oblastná organizácia cestovného ruchu). Mesto však takú nemá. Máme takého nejakého mačko-psa a hlavne bez reálnych výsledkov. Ak však odhliadnem od toho, tak vložením zdrojov do OOCR ich dokážeme nafúknuť o ďalších ca. 80% (zo zákona o OOCR). A hneď máme skvelý zdroj na propagáciu cestovného ruchu v Turci.

No a čo ďalej môžeme robiť? Z dnešného pohľadu mesto nevlastní na holiach nič. Ak sa však situácia nevyrieši, tak stredisko bude na zavretie. Cesta je už takmer nezjazdná. Ak uhrajú ešte jednu sezónu, budú machri. No a v tejto situácii je tu šľachetné mesto, ktoré chce postaviť pre nich dopravnú cestu. Lanovka sa v tomto momente stáva nástrojom. Osobne som chcel na zastupiteľstve navrhnúť nasledovné podmienky, ktoré by malo stredisko akceptovať v drvivej miere:

  1. Asanovať údolnú stanicu starej lanovky vo vlastnej réžii, nakoľko im patrí (len stavba). Jasná a jednoznačná požiadavka.

  2. Darovať mestu cestu „serpentíny“ cez „delo“, ktorú vlastní., Tým pádom by mesto vlastnilo v hornej časti aj časť cesty na hole. A malo by priamy prístup hore. Táto podmienka je veľmi dôležitá aj vzhľadom na rozvoj letného turizmu a jeho možností.

  3. Darovať mestu hornú stanicu starej lanovky aj s pozemkom. Veľmi dôležitá požiadavka, ktorá by umožnila výstavbu hornej stanice novej lanovky.

  4. Darovať mestu pozemky v rozlohe ca. 20 000m2 priamo v stredisku. Kľúčová požiadavka na to, aby mesto mohlo ovplyvňovať aj rozvoj letného turizmu.

Majiteľ strediska však nie je jediným partnerom. Ďalším partnerom je Urbár Martin. Ten „vraj“ deklaroval ústretovosť pri výstavbe. Pre mňa osobne je to málo. Určite by som uvítal zmluvný prísľub pre možnosti budovania letných atrakcií (najmä pre cyklistov) z holí smerom dole po „urbárskych“ pozemkoch (po vzájomnom súhlase pre trať).

To čo som vymenoval vyššie sú len priame možnosti, ktoré mesto má. Pri existencii štúdie by sme však vedeli odhadnúť aj negatíva a samozrejme aj ďalšie prínosy takéhoto rozhodnutia. Smutné je, že namiesto hľadania spolupráce a riešení hľadáme len cestu k "moci" za každú cenu.

No a na záver tu je ešte jeden bonbónik. Znamenal by, že mesto by v konečnom dôsledku mohlo nájsť aj mimorozpočtové zdroje na lanovku. Toto si však nechám nabudúce alebo pre niekoho iného. Pre toho, kto chce niečo pre mesto urobiť a má vyššiu váhu to odprezentovať. Stačí fakt len pohnúť rozumom a môžeme Martinu a Turcu vdýchnuť nový život.

Pre Vás, čo ste dočítali: Ak si myslíte, že sa mýlim alebo, ak nesúhlasíte, nehejtujte. Dajte nápady, možnosti, ktorými sa má mesto zaoberať. Napíšte v diskusiách fakty, argumenty, námietky. Čokoľvek, čo pomôže naše mesto a náš región zachrániť finančne, aby sme si potom mohli spoločne postaviť povedzme nový zimák, či nové kúpalisko. Alebo mi jednoducho napíšte na michal@uhercik.sk .

Michal Uherčík

Michal Uherčík

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  11x

V profesnej oblasti som prešiel od logistu, cez konzultanta pre priemysel v štíhlej výrobe, až k podnikaniu.V osobnej oblasti mám blízko k športu a športovaniu detí a najväčší relax a psychohygienu mi prináša práca vo vinohrade.Aktívne sa venujem aj politike (hlavne miestnej), jej obsahu a forme, som zakladajúcim členom SaS a môj blog bude hlavne o oblasti komunálnej politiky a to hlavne tej v Martine a Turci ako takom. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu